Bytčianski Turzovci (pôvod, dejiny rodu, erb)

Rod Turzovcov, ktorý pochádzal zo spišských Betlanoviec, patril od konca 15. do prvej štvrtiny 17. storočia k najvýznamnejším uhorským šľachtickým rodom. Členovia rodu žili v Uhorsku, Poľsku či dnešnom Rakúsku a Nemecku. Na slovenskom území sa rod delil na niekoľko vetiev: spišskú, banskobystrickú, trenčiansku, bytčiansko-oravskú, bojnickú a šintavskú. Príslušníci rodu zastávali v Uhorsku popredné hodnosti v správe krajiny a vlastnili rozsiahle majetky. Viacerí z nich študovali na popredných európskych univerzitách v Taliansku, Poľsku či Nemecku. Zakladateľom bytčiansko-oravskej vetvy bol František Turzo, syn Jána (VI.) zvaného Krivý.  Príslušníci tejto vetvy si odvodzovali aj svoj predikát „de Bethlenfalva“ z pôvodného sídla rodu na Spiši. František sa po štúdiách v Padove niekedy začiatkom roka 1543 vrátil do Uhorska. Jeho príbuzný Alexej Turzo mu testamentárne odkázal biskupské majetky s hradom v Nitre. František v apríli 1544 nastúpil do funkcie nitrianskeho biskupa a župana a ujal sa i biskupských majetkov. Postupne získal vysoké dvorské funkcie – stal sa prefektom Uhorskej komory, členom miestodržiteľstva a v októbri 1556 ako jediný uhorský šľachtic dokonca predsedom Dvorskej komory. Na jar v tom istom roku sa zriekol hodnosti biskupa a v záujme zachovania rodu sa oženil s Barborou Kostkovou. V týchto funkciách sa mu podarilo získať oravské panstvo i s hradom. Manželstvo však bolo bezdetné, v roku 1561 mu navyše manželka zomrela. O rok neskôr sa František druhýkrát oženil s Katarínou Zrínskou. V tomto období kúpil lietavské panstvo  a získal aj hrad Hričov, zámok v Bytči spolu s mestom a panstvom. v Bytči nechal František v rokoch 1571 – 1574 postaviť hlavné rodové sídlo – renesančný zámok, na ktorého výstavbu si pozval talianskych majstrov. Z druhého manželstva sa manželom narodilo päť detí, jedným z nich bol pokračovateľ rodu Juraj, ktorý sa narodil na hrade Lietava 2. septembra 1567. Najstarším hodnoverným prameňom na erb Turzovcov je pečať Teofila Turza z roku 1493. V nej možno vidieť všeobecne známy delený štít, v jeho hornom poli vyrastá korunovaný lev, v dolnom poli sú umiestnené tri ruže. Pre bytčiansko-oravskú vetvu Turzovcov je podstatnou vývinovou fázou grófsky erb, ktorý v roku 1607 udelil Jurajovi cisár Rudolf II.  Erb pozostáva zo štvrteného štítu v strede s malým zlatým srdcovým štítkom, v ktorom je čierny ríšsky orol. Prvé a štvrté pole štvrteného štítu je delené, v jeho hornej červenej časti sa nachádza vyrastajúci zlatý, korunovaný lev, v dolnej zlatej polovici sú tri červené ruže. V druhom a treťom modrom poli je strieborný jednorožec so zlatou zbrojou. Erb má dva klenoty. Vľavo spod zlatej koruny na otvorenej turnajovej prilbe splývajú tu i tam modro-strieborné prikrývadlá, klenotom je z koruny vyrastajúci strieborný jednorožec so zlatou zbrojou. Vpravo spod zlatej koruny splývajú tu i tam červeno-zlaté prikrývadlá a klenot tvorí zo zlatej koruny vyrastajúci zlatý lev. Figúry v erbe zachovávajú pravidlo heraldickej zdvorilosti, sú k sebe zdvorilo obrátené.