Záver života uhorského palatína

Hodnosť palatína a povinnosti s ňou spojené neboli jednoduché. Vyžadovali si okrem duševnej pripravenosti aj dobrú telesnú kondíciu a zdatnosť. Nemožno pochybovať, že vplyv na jeho neskoršie zdravie uhorského palatína mali dlhšie pobyty vo vojenských táboroch a účasti na bojiskách. Turza neskôr značne vyčerpávali pomerne časté cesty do Bratislavy, Viedne či Košíc, pričom trpel viacerými chorobami. Niektoré z nich nadobúdali chronický charakter. Členovia jeho rodiny radi navštevovali kúpele v Rajeckých Tepliciach, kde v roku 1610 postavili kúpeľný dom. Keďže Juraj Turzo trpel na reumatizmus, skoliózu, artrózu i ľadvinové kamene, najmä po roku 1612 stále častejšie vyhľadával príležitosť zrelaxovať v liečivej vode rajeckých kúpeľov. Napriek tomu sa jeho zdravotný stav zhoršoval a v dôsledku toho sa nemohol zúčastniť ani na svadbách dcéry Stanislava Turza v októbri 1614, ani v októbri o dva roky neskôr na svadbe Anny Sidónie, dcéry tešínskeho kniežaťa Adama Václava. Zhoršený zdravotný stav ho prinútil, aby v roku 1615 z Wittenbergu do Bytče povolal svojho syna Imricha, hoci toho práve zvolili za rektora tamojšej univerzity. V priebehu roka 1616 už Juraj Turzo nikam necestoval. Zomrel na Štedrý deň 24. decembra 1616 vo veku 49 rokov. Pravdepodobnou príčinou smrti bola pľúcna choroba – zápal pľúc alebo tuberkulóza. Telo zomrelého uložili 28. decembra do drevenej rakvy, v ktorej mu maliar vyhotovil posmrtný portrét. Drevenú rakvu 9. januára 1617 uzavreli a 7. februára ju vložili do väčšej cínovej. Pozostalá rodina mu následne vystrojila veľkolepý pohreb 19. februára 1617. Palatínov katafalk bol umiestnený v sobášnom paláci, odkiaľ sa potom pohrebný sprievod pohol k farskému kostolu. V sprievode šli okrem rodiny aj významní šľachtici, stoliční a krajinskí hodnostári, kapitáni pohraničných hradov, predstavitelia miest, zahraničné delegácie, ale aj študenti z Bytče, Rajca či Žiliny, členovia miestnych cechov, ozbrojená palatínova stráž, panské služobníctvo či obyvatelia z dedín bytčianskeho a lietavského panstva. Hlavným kazateľom pri pohrebných obradoch bol superintendent Eliáš Láni. Po nich rakvu uložili do krypty chrámu Všetkých svätých v Bytči. O niekoľko rokov neskôr ale Turzove telesné pozostatky previezli do rodinnej hrobky v kaplnke sv. Michala na Oravskom hrade. Tam sa dodnes nachádza jeho mramorový epitaf, zobrazujúci palatína v životnej veľkosti.