Kaplnka a Vojenský cintorín z 1. sv. vojny

Po udalostiach, ku ktorým došlo v lete 1914 v Sarajeve, kedy bol spáchaný atentát na následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este, sa spustili v monarchii vážne vnútorné aj medzinárodné politické pohyby, ktoré vyústili do vyhlásenia I. svetovej vojny.

Obyvatelia Vranova vnímali prípravy na vojnový konflikt ako „oživenie“ stereotypne prebiehajúcich dní, týždňov, mesiacov a nie ako hrozivú katastrofu. Keď bola 31. júla 1914 vyhlásená všeobecná mobilizácia, to už nebolo len „hranie sa na vojnu“, ale reálny vojenský konflikt so všetkými hrôzami a obeťami. Cintoríny pre padlých v bojoch medzi Rakúsko -Uhorskými a Ruskými armádami vznikali na frontovej línii aj v zázemí pri poľných lazaretoch. V lesoch Východných Karpát sa nachádzajú desiatky cintorínov, na ktorých sú pochované tisíce padlých.

Vo Vranove bol v tej dobe zriadený vojenský lazaret a zhromaždisko vojnových ruských zajatcov. Cintorín, ktorý tu vznikol, slúžil pre potreby tohto lazaretu. Je na ňom pochovaných 250 obetí vojny. V období prvej Československej republiky bol cintorín upravený a v roku 1935 zorganizoval Okresný výbor brannosti vo Vranove pietnu oslavu, pri príležitosti ktorej bol odhalený pamätník Padlým spoluobčanom vranovským v rokoch 1914 – 1918. Ich mená sú zvečnené na mramorovej tabuli.