Slnečné hodiny – Kalvínsky kostol na Hviezdoslavovej ulici

Sándor Böszörményi – kalvínsky kňaz z Humenného opisuje vo svojej práci z roku 1938 s názvom „Kostoly reformovaných cirkví v Topľanskej kotline “ Vranov v 16. storočí a začiatkom 17. storočia ako mesto so silnými reformačnými koreňmi. Rekatolizáciou sa situácia zmenila.

Medzi vranovskými protestantmi vyvrcholila túžba po vlastnom kostole koncom 19. storočia. Príkladom im boli humenskí kalvíni a evanjelici, ktorí sa s týmto problémom už vysporiadali a postavili si spoločný kostol.

To bol zámer veriacich aj vo Vranove. Pri absencii odvahy a organizačných schopností neexistovala záruka, že sa tak stane. Našťastie v roku 1892 sa do Vranova prisťahoval čerstvý absolvent Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, rodák zo Sedmohradska Gábor Bodor (*1867, Gelence – †1936, Vranov). Popri lesníckej práci sa zaujímal aj o veci verejné. Myšlienka postavenia kostola ho zaujala. Rozhodol sa pomôcť. Organizoval zbierky, kultúrne a náboženské akcie. A nebol sám, pridávali sa ochotní spolupracovníci oddaní myšlienke postavenia bohostánku.

Do roku 1910 sa na výstavbu spoločného protestantského kostola vyzbieralo 20 000 korún, čo bolo dosť na jeho postavenie. Lenže veriaci sa nevedeli dohodnúť na symboloch v interiéri a na veži kostola. Vypukla 1. svetová vojna. Dovtedy vyzbierané peniaze boli povinní odovzdať maďarskej vláde na vojenské účely. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR sa luteráni a reformovaní rozhodli postaviť každý svoj vlastný kostol. Po slovensky hovoriaci luteráni si postavili svoj kostol na Rázusovej ulici.

Veriacim hovoriacim po maďarsky Gábor Bodor postavil kalvínsky kostol na svojich pozemkoch na Hviezdoslavovej ulici. Spolu s manželkou Etelkou rod.Keler potomkom holandských a nemeckých predkov, a deťmi, prevzali všetku zodpovednosť za stavbu kostola vrátane materiálu a dopravy. Nemalou mierou výstavbu kostola podporili aj veriaci svojimi darmi.

Kostol projektoval a realizoval vranovský staviteľ Pavol Nagy. Malý kostol so 40 sedadlami vysvätil v roku 1931 reformovaný biskup Péter Mihály. Bohoslužby reformovanej cirkvi sa konali v menšinovom maďarskom jazyku. To bol dôvod, prečo kostol navštevovali aj maďari iných náboženstiev.

Zaujímavosťou kostola sú slnečné hodiny. Vo vlasti Gábora Bodora a v rodisku predkov manželky Etelky rod.Keler boli takéto hodiny bežné a to bol asi dôvod, prečo sú na kostole slnečné hodiny. Kostol je zapísaný ako kultúrna národná pamiatka.

Aj keď po druhej svetovej vojne, v období socializmu, došlo ku konfiškácii kostola a k nemu patriacich parciel, bohoslužby pokračovali v maďarčine až do smrti Juraja Gazdoviča (†1985) farára Michalovského seniorátu. Odvtedy sú bohoslužby konané v slovenčine.

Po páde komunistickej vlády požiadali potomkovia vlastníkov Gábora Bodora a Etelky o vrátenie kostola a k nemu patriacich nehnuteľností. Kostol spadajúci pod správu mesta bol vrátený v roku 1994. Okolité parcely, tiež patriace ku kostolu, spravoval OÚNZ-Nemocnica Vranov nad Topľou. Tie boli vrátené po súdnych ťahaniciach v roku 2013.

V roku 2020 bola z Fondu opráv MK SR opravená strecha a veža kostola. Bol to dôležitý krok pre jeho záchranu. Bohužiaľ, dnes je vstup do kostola kvôli okolitým stavebným úpravám 70 cm pod úrovňou priľahlých komunikácii. To spôsobuje nedostatočný odvod povrchovej vody, ktorá nepriaznivo pôsobí na stavbu. Každú druhú nedeľu je v kostole bohoslužba v slovenčine.