Kaštieľ Sokolovce

Národná kultúrna pamiatka SR č. 1019/

Kaštieľ a park v Sokolovciach

Kaštieľ a park v Sokolovciach sú najvýznamnejšou historickou pamiatkou na ľavom brehu Váhu medzi Piešťanmi a Hlohovcom. Výnimočné sú charakterom uceleného historického vidieckeho sídla s priľahlým parkom so vzácnymi drevinami a vodnou plochou.

Obdobie od skončenia 2. svetovej vojny prinieslo kaštieľu a parku – dnes národným kultúrnym pamiatkam – najťažšiu kapitolu dejín, poznačenú častými zmenami ich využívania. Zo známeho štátneho zdravotníckeho zariadenia sa areál postupne dostal do úpadku. Na Vianoce 2022 však jeho záchranu prevzala obec, ktorá kúpou kaštieľa začala písať jeho novodobú históriu. Cieľom je komplexná rekonštrukcia a obnovenie funkčnosti pamiatok – od domu seniorov cez reprezentačné priestory pre kultúru a komunitný život až po ekologicky hodnotný park.

Podľa výsledkov historického výskumu si šľachtické sídlo v Sokolovciach založili v 17. storočí príslušníci rodu Nyáryovcov, jedného z najstarších šľachtických rodov Uhorska (prvý známy predok – János Nyáry, kráľovský agent – sa spomína už v roku 1329; prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1293 „Zokol“).

Za prvého známeho majiteľa sokolovského sídla sa považuje gróf Zsigmund Nyáry. Jeho manželka Klára Eva Angelika Maláth de Székely a syn József Lajos Miklós Nyáry pokračovali v správe majetku. Pravdepodobne kúpou od miestnej rodiny Skarbalovcov získali Nyáryovci aj samotnú obec. Samotný kaštieľ dal postaviť gróf Zsigmund Nyáry po roku 1703, no najneskôr pred rokom 1746; následne dal vybudovať aj kostol Povýšenia sv. Kríža.

Barokovo-klasicistický kaštieľ s priľahlým parkom (2. polovica 18. stor.) vystriedal viacerých majiteľov: Amadéovci, Windisch-Grätzovci, Degenfeldovci, Hirschwerkovci. V druhej polovici 19. stor. vlastnil kaštieľ Dávid Horn – pribudla vyhliadková veža a park obohatilo jazierko s výsadbou vzácnych drevín.  Počas vlastníctva grófa Adolfa Degenfelda-Schomburga vznikla vzorová farma s liehovarom. Poslednými majiteľmi boli Gyulayovci, ktorí sídlo roku 1945 dobrovoľne opustili a odišli do Viedne pred príchodom východného frontu

Roky 1945 – 2021 boli pre kaštieľ a park najťažšie: od dočasného ubytovania oslobodzovacích vojsk, cez sklady a zásobovacie podniky, až po školu a liečebňu tuberkulózy (do 1976). Vnútorne prestavaný v rokoch 1963 a 1980 slúžil ako ústav pre liečbu TBC a následne pre závislých pacientov. Roku 1998 síce získal štatút národnej kultúrnej pamiatky, no po rozpade štátneho zdravotníctva (2005) a odpredaji „nadbytočného“ majetku (2008) zostal napospas súkromnému vlastníkovi; po vykradnutí medenej strechy v roku 2012 chátral a stal sa ruinou.

Úsilie samosprávy vyvrcholilo 24. decembra 2022 odkúpením areálu do obecného vlastníctva. Odvtedy obec – so zapojením bývalých i súčasných občanov, rodákov, partnerov a štátnych inštitúcií – pracuje na komplexnej rekonštrukcii oboch národných pamiatok a na ich modernom využití v prospech kvality života obyvateľov i návštevníkov regiónu.