Zvonica v Hrušovom

Príbeh historickej dominanty a slovenského unikátu

História hrušovského kostolíka a zvonice

Kostolík v Hrušovom, ktorý sa podľa Jozefa Ľudovíta Holubyho mohol stavať v rovnakom období ako haluzický kostolík (okolo roku 1240), bol v skutočnosti podľa archeologického prieskumu z roku 1997 postavený v gotickom štýle až v 14. storočí. Odmietnutý bol aj husitský pôvod stavby: v listine z roku 1436 sa hrušovský kostol nespomína, rovnako ani v zápise z cirkevnej vizitácie z roku 1560. Prvá konkrétna zmienka pochádza až z roku 1692, keď evanjelický farár Peták pokrstil dieťa práve v tomto kostolíku. V roku 1705 bol kostol používaný evanjelikmi a ponechaný im, no podľa Ladislava Vargu ho v roku 1708 zničili Rákócziho povstalci a už nebol nikdy opravený. Napriek tomu sa kostolík ešte objavuje ako funkčný v neskoršom období — pod ním sa nachádzala krypta šľachtickej rodiny Beňovských. Od roku 1733 už patril katolíckej cirkvi. V roku 1788 sa tu konali katolícke omše každú tretiu nedeľu. Kostolík bol skromne zariadený, mal dva drevené chóry. Okolo roku 1790 bohoslužby zanikli a budova chátrala až do úplných ruín. V roku 1859 sa už podľa Jozefa Beneša nachádzal 70 rokov v ruinách. V roku 1879 bol rozobraný, jeho materiál poslúžil na výstavbu katolíckej školy v Dolných Bzinciach. Z kostolíka bol zvon prenesený na novú obecnú zvonicu. Zvonica v Hrušovom tak existuje od roku 1879.

Zvonárstvo a modernizácia zvonenia

Zvony majú v každej farnosti a cirkevnom zbore dôležitú úlohu: zvolávajú ľudí na bohoslužby, oznamujú významné udalosti i smútok. Zvonári v minulosti zvonili ručne každé ráno, na obed, večer a počas sviatkov či pohrebov. Zvonárstvo bolo zodpovedné a platené remeslo, no novú generáciu už nelákalo a vyžadovalo modernizáciu. Bzinský evanjelický farár ThDr. Igor Kišš sa rozhodol posunúť zvonenie na vyššiu úroveň a obrátil sa na Pavla Mrázika, strojného zámočníka. Spolu navštívili cirkevný zbor vo Vrútkach, kde už mali zvonenie elektrifikované. Inšpirovaný tamojším systémom, Mrázik navrhol a zrealizoval ešte vylepšenú konštrukciu elektrického pohonu zvonov. Otec Pavla Mrázika, Martin Mrázik, po prvej svetovej vojne zorganizoval nadstavbu zvonice o jedno poschodie. Vďaka spoločnému úsiliu obce a finančným príspevkom od obyvateľov sa podarilo zakúpiť nový veľký zvon, keďže pôvodný bol za vojny skonfiškovaný a pretavený na náboje. Po štyridsiatich rokoch kurátor Pavel Mrázik so svojimi pomocníkmi zhotovil na všetkých poschodiach zvonice nové drevené podlahy a schody. Práve v tomto období začal pripravovať elektrifikované ovládanie zvonov. V roku 1990 sa v jeho dielni začali montovať prvé elektrické pohony. Na projekte sa finančne podieľala celá obec. Prvé elektrické zvonenie bolo úspešne inštalované na veži evanjelického kostola v Bzinciach, nasledovala Lubina a ďalšie obce – Miškech Dedinka, Cetuna, Bošáca a ďalšie. Majster Mrázik elektrifikoval v regióne až 39 zvoníc, pričom mu pomáhal syn Ivan a ďalší odborníci.

Unikátne zvonicové hodiny

S rodinou Mrázikovcov je zvonica v Hrušovom spätá už viac než sto rokov – nadstavba z roku 1918, zakúpený zvon a neskôr unikátne hodiny s 24-hodinovým ciferníkom, ktoré sú slovenskou raritou. Pavel Mrázik, vyučený strojár, zostrojil mnoho zaujímavých prístrojov, medzi nimi aj „stolný vesmír“. Hodiny s netradičným ciferníkom začal konštruovať po tom, ako ho zmiatlo hlásenie času v rádiu. Chcel, aby ciferník zobrazoval 24 hodín – tak ako má deň. V roku 1992 sa rozbehli dve veľké hodinové ručičky na zvonici, pričom ciferník má priemer jeden meter a čísla od 1 po 24. Hodinový mechanizmus konštruoval viac než desať rokov a všetko dôsledne vypočítal a navrhol. Hodiny fungovali bez väčších problémov až do smrti majstra Mrázika v roku 2007. Potom sa na dlhých osemnásť rokov zastavili. Po opravách u niekoľkých hodinárov a dôkladnom premazaní sa však opäť vrátili na svoje miesto a dnes zdobia zvonicu v Hrušovom.

Najvýznamnejšie medzníky zvonice v Hrušovom

1918: Nadstavba zvonice o jedno podlažie, kúpa veľkého zvona
1990: Zavedenie elektrického zvonenia
1992: Inštalácia unikátnych hodín s 24-hodinovým ciferníkom
2025: Rekonštrukcia zvonice v rámci projektu Interreg Slovensko-Česko

Posolstvo a význam

Zvonica v Hrušovom je pamätníkom tvorivej remeselnej práce, občianskej solidarity a technickej inovácie. Je zároveň symbolom premeny – od ručne ovládanej zvonice až po unikát s elektrickým pohonom a netradičnými hodinami. Svojou históriou, príbehmi a nezameniteľnou siluetou zostáva dôležitou dominantou krajiny a svedkom premien doby.