Doc. Ing. Július Binder, Dr.h.c.

Spomíname s úctou na Dr. h. c. doc. Ing. Júliusa Bindera, CSc. Narodil sa v Bernolákove a 12. septembra by sa dožil 90 rokov. Po tom, čo vyštudoval odbor hydrotechnické stavby na Fakulte inžinierskeho staviteľstva vtedy Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT), dnes Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave, od roku 1955 – 1991 pracoval v Hydroconsulte Bratislava (pôvodne Hydroprojekte) najprv ako projektant, neskôr výrobný námestník, resp. hlavný inžinier podniku. Predmetom jeho odbornej činnosti boli najmä hydraulika otvorených vodných tokov, úpravy vodných tokov, vodohospodárska bilancia v povodí, cestné stavby, vodárenstvo, ochrana podzemných vôd pred znečistením, čistenie odpadových vôd, špeciálne problémy pri rekonštrukcii teplární, vodné cesty, vodná doprava a špeciálne zakladanie. Podieľal sa na projektovaní vodohospodárskych diel a hydrotechnických stavieb. Mal rozhodujúci podiel na vyriešení ochrany podzemných vôd na Žitnom ostrove pred ropnými derivátmi. Bol hlavným inžinierom projektu čistiarne odpadových vôd v bratislavskom Slovnafte, podieľal sa na riešení projektu čistiarne odpadových vôd Chemických závodov Nováky a na sanácii skládky nebezpečných odpadov v Chemku Strážske. Popri projekčnej činnosti pôsobil dvadsať rokov na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave a vyučoval na Strednej poľnohospodárskej škole odbor poľnohospodárskej meliorácie. Neskôr externe prednášal na SVŠT. Environmentálne témy prednášal aj na zahraničných univerzitách a vedeckých spoločnostiach takmer vo všetkých štátoch Európy, ale i v USA, Kanade, Mexiku, Venezuele, Juhoafrickej republike, v Číne, Japonsku.  Zároveň svoje prednášky zameriaval na históriu výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (SVD G-N) a objasňoval postup Slovenskej republiky pri realizácii Variantu „C“. Pritom zdôrazňoval, že výstavba Sústavy mala za cieľ rovnocenne nielen ochranu pred povodňami, zlepšenie plavebných podmienok na spoločnom úseku Dunaja a ekologickú výrobu elektriny, ale aj trvale udržateľné zlepšenie environmentálnych podmienok v ramennej sústave Dunaja a podporu rekreačného, športového a kultúrneho využitia v oblasti Zdrže Čunovo. Od roku 1986 bol členom tzv. Spoločnej operatívnej skupiny splnomocnencov vlád, ktorá vykonávala rozsiahle aktivity vrátane operatívneho riadenia a koordinácie prác na výstavbe SVDG-N, prípravy podkladových materiálov na rokovanie splnomocnencov vlád a ich Spoločného poradného zboru.  Od roku 1991 pôsobil ako riaditeľ Vodohospodárskej výstavby. Vyvrcholenie odbornej kariéry Júliusa Bindera je spojené s návrhom a výstavbou Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros a od roku 1990 najmä s presadením a realizáciou náhradného Variantu „C“ vodnej stavby. Ten už nerátal s účasťou Maďarska, ktoré v roku 1989 od projektu definitívne odstúpilo. Kľúčovým momentom bolo prehradenie prirodzeného koryta Dunaja na území SR. Začiatok prác 24. 10. 1992 o 9.05 h prakticky uviedol Vodné dielo Gabčíkovo do prevádzky. Neskôr Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu v rozsudku z 25. 9. 1997 potvrdil platnosť medzinárodnej zmluvy z roku 1977 a vyhlásil za oprávnené vybudovanie náhradného riešenia (variant C). Jeho pôsobenie vo Vodohospodárskej výstavbe, š. p., je spojené nielen s dokončením Sústavy vodných diel Gabčíkovo a jeho financovaním, ale i s vybudovaním Areálu vodných športov „Divoká voda“ a Galérie moderného umenia „Danubiana“. Presadenie a výstavba vodárenských nádrží Málinec (1989 - 1993) a Turček (1993 - 1996) a najmä Vodného diela Žilina (1994 - 1998) je do značnej miery aj jeho dielom. Vo funkcii generálneho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby, š. p., pôsobil až do roku 1998. Vydal niekoľko odborných knižných publikácií. Je autorom niekoľkých patentov a zlepšovacích návrhov, ako aj nositeľom viacerých ocenení a vyznamenaní, spomeňme najmä Rad Ľudovíta  Štúra I. triedy (1995),  Zlatý dvojkríž za zásluhy o národnú kultúru (1996), Cenu za záchranu kultúrneho dedičstva a rozvoj mesta Banská Štiavnica (1997) a cena Štefana Moyzesa za prínosy k národnému životu od Nadácie Matice slovenskej (1998). V roku 1995 mu Vedecká rada STU v Bratislave udelila titul Doctor honoris causa a v roku 1997 habilitoval na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity a bol menovaný docentom. Pápež Ján Pavol II. udelil 26. 10. 2004 Júliusovi Binderovi za jeho svedectvo veriaceho katolíckeho laika, ako aj za celoživotné dielo najvyššie cirkevné vyznamenanie pre laika Rytiersky rád sv. Gregora Veľkého. Dr. h. c. doc. Ing. Július Binder, CSc. zomrel 26. 7. 2021. Česť jeho pamiatke.