Čiernokľačianska Pyxida

Čiernokľačianska Pyxida je svetový unikát, ktorý naveky bude reprezentovať Čierne Kľačany, Nitru, Slovensko. Objavitelia i propagátori tohto unikátneho archeologického nálezu si zaslúžia našu úctu, pretože skladajú mozaiku odkrývania histórie.

 
Čiernokľačianska pyxida bola objavená v roku 1974 v lokalite pri mlyne

Pri budovaní vodovodu v obci hĺbiaci mechanizmus počas výkopu ryhy na vodovodné potrubie narušil archeologické objekty so zvyškami ľudských kostier, črepmi nádob a zvieracími kosťami. Najvýznamnejším objektom bol porušený kostrový hrob, v ktorom sa našli fragmenty slonovinovej pyxidy.

 
Pyxidu zachránila mládež

Vtedy žiaci ZDŠ – Milan Švec, Stanislav Lukáč, Milan Tonka, Dušan Filipčík našli úlomky a študenti Gymnázia Janka Kráľa – Július Horný ml. a Ivan Lukáč následne hľadali väzbu medzi úlomkami. Nahlásenie nálezu pyxidy a podnet podal Július Horný st. na Archeologický ústav v Nitre. Vďaka všetkým patrí pyxida k raritám a unikátom obce, Slovenska i Európy. Pri obhliadke náleziska sa podarilo zachrániť súbor nálezov z rôznych období praveku a včasnej doby dejinnej, medzi ktorými vzbudili pozornosť najmä fragmenty pyxidy zo slonoviny.

 
Miesto nálezu

Lokalita nálezu sa nachádza asi 500 m južne od obce pri mlyne na vrchole a južnom svahu mierneho návršia. Z južnej a západnej strany pretekajú neďaleko potoky Širočina a Bočovka. Ryha na vodovodné potrubie, vyhĺbená od vodárne po okraj obce na ľavej strane cesty, narušila viaceré, prevažne sídliskové objekty. Ich zvyšky sa zreteľne črtali v dĺžke asi 200 m. Nesporne najvýznamnejším objektom bol porušený kostrový hrob, v ktorom sa našli fragmenty slonovinovej pyxidy.

 
Motívy pyxidy

Pyxida bola poskladaná do tvaru valcovitého plášťa. Jej výzdoba realizovaná v nízkom reliéfe je tvorená výjavom oráča s dobytčím záprahom a kráčajúcej ženy s košom obilia. V bukolickom výjave medzi odpočívajúcim stádom oviec a kôz dominujú postavy sediaceho mladého a prichádzajúceho starého pastiera.

 
Z histórie

Maximálny rozkvet umenia rezby zo slonoviny sa začína v polovici 4. storočia. Zo slonoviny sa vyrábali rôzne predmety, ale aj schránky. Výzdoba samozrejme reprezentovala spôsob použitia či majiteľa. Významné miesto medzi prácami zo slonoviny majú pyxidy – nádobka kruhového alebo oválneho tvaru s dnom a vrchnákom. Na rozvoji produkcie pyxíd sa v nemalej miere podieľala cirkev. Kresťanská liturgia prevzala používanie pyxidy nielen ako schránky na kadidlo, ale predovšetkým na ukladanie relikvií a hostie či eucharistie. Tak to určoval aj koncil v Narbonne z roku 589. V 9. storočí bývali pyxidy umiestnené nad oltárom a slúžili už ako relikviár. Vďaka tomu sa vo významných kresťanských chrámoch západnej Európy zachovali pozoruhodné exempláre.

 
Pamätná tabuľa

V roku 1991 bola odhalená pamätná tabuľa na kultúrnom dome s textom: „Z tejto obce pochádza výnimočné antické dielo, živé aj v časoch Veľkej Moravy, reliéfne zdobená slonovinová pyxida. Z úcty k histórii a k pamiatke sv. Cyrila a Metoda venujú vďační Slováci.” Tabuľu odhaľoval, prof. ThDr. Alojz Martinec, starosta obce Peter Horný, prvý podpredseda Matice slovenskej PhDr. Stanislav Bajaník – náš rodák a čestný občan,  za početnej účasti vzácnych hostí.