Kostol je národná kultúrna pamiatka. Je to najstaršia stavba v obci, postavená v rokoch 1270 – 1279. Pôvodne bol zasvätený Panne Márii, potom uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi. Od roku 1968 opäť Panne Márii – Sedembolestnej. Kostol je jednoloďový, s polygonálne uzavretou svätyňou, ktorá je zaklenutá gotickou rebrovou klenbou so stredovekými svorníkmi. V roku 1771 bol kostol zväčšený výstavbou novej lode, ktorá je zaklenutá 7 poľami tzv. pruskej klenby. Veža s ihlancovou strechou má v hladkých poliach trupu strieľne. Sanktuárium kostola je vyzdobené kompozíciami nástenných malieb – ornamentami vajnorských žien. Hlavný oltár pochádza z konca 19. storočia. Vzácnou relikviou, spätou s vajnorským kostolom, je Vajnorská Madonna – soška z dubového dreva zo začiatku 14 storočia. V pravej ruke drží vladárske jablko, v ľavej Ježiška. Objavili ju na povale kostola sv. Ladislava v roku 1941, v rokoch 1943 – 1967 stála na konzole lode kostola klarisiek v Bratislave, dnes je v zbierkach Mestského múzea v Bratislave.
Kostol je vo veľkom počte navštevovaný veriacimi a ako Boží dom je duchovným centrom Vajnôr.